8. november 2022 bol jedným z tých dní, keď sme popri vzdelávacom procese stihli uskutočniť aj viaceré aktivity.
Hneď v ranných hodinách sa 42 žiakov 9. ročníka našej školy spolu so svojimi triednymi učiteľmi Mgr. Májou El Hajry a Mgr. Ivanom Paškom zúčastnilo pietnej spomienky pri pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke. Práve na tomto mieste sa odohrala jedna z najkrvavejších tragédií na území Slovenska v čase 2. svetovej vojny, keď nacistická jednotka Einsatzkommando 14 v spolupráci so slovenskými Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy od 5. novembra 1944 do 17. marca 1945 postrieľala 747 ľudí, medzi ktorými boli aj matky s malými deťmi. Pamiatku obetí sme si uctili položením kvetov, kamienkov a tiež spoločným vyhlásením všetkých účastníkov. Po návrate do školy žiaci 9. A triedy využili hodinu etickej výchovy na zasadenie cibuliek šafranu v školskej záhrade. Túto aktivitu sme uskutočnili v rámci projektu Krokus (Šafran) realizovaného írskou nadáciou pre výučbu holokaustu (HETI) v spolupráci s Múzeom židovskej kultúry v Bratislave. Cieľom projektu je pripomienka približne 1,5 milióna detí, ktoré zahynuli počas holokaustu. Na počesť ich pamiatky sadia žiaci cibuľky žltých krokusov, ktoré kvitnú približne v dobe Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu (27. január). Žltá farba kvetov symbolizuje Dávidovu hviezdu, ktorú boli deti nútené v priebehu nacistických perzekúcií nosiť. Projekt je nielen spomienkou na nevinné detské obete, ale tiež upozornením na nebezpečenstvo predsudkov, nenávisti, diskriminácie a prenasledovania na základe iného náboženského presvedčenia aj v dnešnej dobe. A tak ako sme Kremničkou tento deň začínali, Kremničkou sme ho aj ukončili. Dvaja žiaci 9. A triedy Danka Cimermanová a Miško Fábry vystúpili popoludní na výročnej schôdzi Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Trieda SNP v Banskej Bystrici s precíteným prednesom básne Zlaty Solivajsovej Kremnička. Krátky úryvok tejto básne, ktorá je nielen výpoveďou o minulosti, ale tiež mementom prítomnosti, napovie viac ako ďalšie slová.
Na čo si myslela, keď prvý výstrel zaznel,
s dieťaťom v náručí – s tou kotvou ľudskosti?
Keď ti ho vytrhli sťa vtáča vyľakané,
stála si na štíte materských úzkostí.
A keď si bez citu ponúkla svoje tylo
bola už zbytočná tá guľka z olova.
Pri detskom výkriku srdce sa zastavilo...
Akože prevtelím tú hrôzu do slova?
Nadarmo pýtam sa – mŕtvi sú mlčanliví
a verš môj priťažké krídla má ku vzletu.
S uzlíkom otázok obrátim kroky k živým –
oni mi pravdivú odpoveď upletú.
Do fotogalérie bol pridaný nový album Pietna spomienka, sadenie šafranu aj prednes básne.
Mgr. Mája El Hajry