Žiak Martin Švantner zo 7.B triedy získal 2. miesto v celoslovenskej súťaži vyhlásenej pod záštitou Galérie Jána Kulicha s názvom(Od) zvonilo slovenským slovám.
Jeho príbeh, o tom ako vznikli tradičné slovenské opekance, zaujal porotu autorskej literárnej súťaže svojím prevedením. Úlohou súťažiacich bolo napísať ľubovoľný literárny útvar na tému podľa vlastného výberu s využitím zastaraných, nárečových alebo ľúbozvučne slovenských slov. Martin písal o našom tradičnom vianočnom jedle – makových opekancoch. Vymyslel príbeh ako asi mohla táto sladká pochúťka vzniknúť, kto je jej autorom a ako aj nešikovná gazdinka musí pohnúť rozumom, aby nasýtila svojho muža. Staré nárečové výrazy čerpal priamo od svojej starej mamy, ktorá mu ochotne poradila. Prácu niekoľkokrát opravil, dotiahol do úspešného výsledku cez Vianočné prázdniny. Jeho prácu ocenila aj odborná porota a vybrala ju ako druhú najlepšiu v zodpovedajúcej vekovej kategórii.
Víťazovi srdečne blahoželáme a prajeme veľa podobných úspechov aj v budúcom štúdiu.
Mgr. Zuzana Kolesárová
Opekance
Bližo se vianočne sviatky a tak vom porozgvariom pribeh o jednym z hlavnych jedlov, kotry se podavaju na Štedry večer. So to opekance.
V dedinoch se často robili všelijake slavnosti. Na jednej takej slavnosti se zoznamili aj Mišo a Hanka. Konali se furmanske dni a suťažilo tam veľa furmanof. Jednym byl aj Mišo. Na furmaskych dňoch se suťažilo, chto jako ve ovladať svojgo koňa a jaki je šikovny. Ten chto to veďal najlepši, tak vyhral. Mišo to nevyhral, ale Hanky to nevadilo. Chcela si go vzioť za chlopa, a tak aj spravila.
Do dvoch mesiacoch byla aj prava dedinska svaľba, na ktorej si sľubili, že bedo dovedna žiť až kym neumrio.
Hanka byla veľka paradnica a viac dbala o sebe jak o gazdovstvo. Mať ju furt volala pomahať pri vareniu a upratovaniu, ale jej se nigdaj nechcelo, a tak se jej to vypomstilo.
Mišo byl šikovny a poctivy furman. Každe rano chytro staval/vstával/. Musial si prichystať vystroj pre kone na calodenne robte v hore, kde zvažal drevo. Večer se domu vracal unaveny a hladny. Skusene a starše ženy veďali, že hneď, keď chlop odijde do roboty, se treba postariať o gazdovstvo a začať variť jedlo. Hanky se, ale robiť nechcalo a začala se fintiť do habov.
Dluho se paradila a krutila pred zrkadlom a neuvedomila si, že slonko už zapada a ona ešče neuvatila večere. Rozmyšlala, čo chytro uvariť: ,,Budem robiť posuchy, to spravim najchitrejši.“ A tak teda začala.
Hanka prvše bežala po recep ku materi. Tá už veďala, že to nedopadne dobre. Hneď, keď dostala recep, začala mesiť ťasto na posuchy. Skusene gazdiny nemali problem davať prisady od oka. Lenže naša gazdina nemala ani len potuchy, jaka ma bysť hustota ťast, a tak dačego dala veLa, dačego malo a dačo aj vobec nedala.
Ťasto jej vykyslo a Hanka go začala valkať. Posuchy sa jej za nič na svete nedarili. Zrazu slšala, jak hladny chlop klopka na dvere. Chytro go posadila za stol a naľala mu za poharik palenky. Pobeďala mu, že jedlo bade už za chviľke. Pusuchy se jej polomali na male kusky, a preto ich dala do tanera, bohato posypala makem, pocukrovala a poľala maslom. Cala utrapena to položila na stol a povedala: ,,Dobre chuť!“ Povedala mu ešče ku tomu, že so to opekance lebo se peču v rure. A že je to tradične jedlo ich rodiny.
Jej chlop mal rad slodke jedla a veľmi mu večera chutila. Od tych čias mome jedlo ,,opekance“, kotry vznikli z neščasťa jednej lenivej ženy.
Martin Švantner 7.B